Anasoft litera 2021

Vo svojom knižnom debute Jednorožce prináša Barbora Hrínová (1984) osem poviedok a v nich výrazný generačný pohľad. Jej skúsenosť však nie je viazaná len na mladšiu generáciu. Postavy sú aj nie sú z tohto sveta a mnohé je tu „queer“, ale zas nie výnimočné, veď aj čudo môže mať masový výskyt. V Jednorožcoch však čudo nie je na objednávku ani mainstreamové. Autorka nenapĺňa očakávania diktované alebo nenápadne podsúvané kultúrnym priestorom, v ktorom žije. Zato však onen priestor zrkadlí veľmi presne a trefne, bez ohľadu na to, či nás zavedie do kaviarne, chalupy na dedine, prenajatého bytu, alebo na psychiatriu a bez ohľadu na to, či sme práve v Bratislave, Tbilisi, alebo vo východoslovenskej dedine. Vo svojom písaní nezaprie pôsobenie v oblasti filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby, ale ani skúsenosti s prózou, veď je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka.

Trinásť nových poviedok Richarda Pupalu, dvojnásobného finalistu Anasoft litera, treba zažiť. Príbehy sú povedomé, a predsa šokujúce. Preniknú hlboko a zasiahnu presne. Na dreň odhalia to škaredé a temné, pred čím urputne zatvárame oči a unikáme. A zaplavia zvláštnou krásou, nostalgiou, vôňou pokosenej trávy, detstva a vecí, ktoré sme si už dávno zabudli všímať. Pretože takí sme, krásni aj škaredí, úžasní aj hrozní zároveň... ženy aj muži, zvieratá.

Štvrtá kniha Ivany Gibovej je poviedkový komix, v ktorom sa text prelína s obrazmi, postavy prestupujú z jedného príbehu do druhého. Sarkasticky ladené príbehy vychádzajú zo života súčasnej tridsať plus generácie narodenej v osemdesiatych rokoch, ktorá má internetovú dospelosť, ale nemala internetové detstvo. Eklektik Bastard s odstupom a cynickým humorom rozpráva o jej frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporáciách a single živote po tridsiatke.

Smutnosmiešne poviedky o nezvyčajných osobných príbehoch, prerozprávané vnútornými hlasmi ľudí so zvláštnym pohľadom na svet.

Na Keratovi spisovateľovi je fascinujúce to isté, čo na Keratovi človekovi priam neuveriteľné prepojenie hravého vnímania sveta a prvkov nonsensu, surreálna a dada. A to všetko spojené do funkčného celku živým záujmom o všetko okolo seba a veľmi špecifickým humorom, ktorý nemá väčšinu zdrojov v humorne nastavenej situácii, ako býva dobrým zvykom, ale v samotných slovách.

Autorkine charakteristické fragmentárne záznamy (prezentované predtým trocha inak v knihách Úlety či Dolety) čoraz intenzívnejšieho vnímaného plynutia času – od toho najosobnejšieho, najintímnejšieho až po zachytávanie dobovej atmosféry, prienikov spoločenských pnutí a neuróz do zdanlivo bezpečného zátišia sebareflektujúcej osobnosti. Vášovej nadhľad je koncentrovaný v čoraz strohejších, vylúhovaných vetách, napriek strohosti budovaných ako básnický text, myšlienky plné vnútornej dynamiky, smútkom podšitého rytmu, s nenásilnou naliehavosťou presviedčajú čitateľa pre „svoj spôsob“. Istoty, aké poskytuje rodina, najbližšie okolie, priatelia, ale aj liečivá samota so spomienkami sú oporou pre vedomie vlastnej zakotvenosti...