Cilkina cesta
1 / 14
V diaľke na šírej planine vidia nahrubo postavené baraky. Ďalší tábor, pomyslí si Cilka, naokolo nič. Ale obloha je tu iná – neuveriteľne šíra, sivomodrá. Plahočia sa s ostatnými k barakom v diaľke. Cilka sa pokúša rátať vagóny, z niektorých vystupujú muži, z iných matky s deťmi. Ľudia rozličného veku v rozličných štádiách choroby a utrpenia. Niektorí sa viezli s nimi od začiatku, iní nastúpili cestou.
Cilka má pocit, akoby zastal čas, spomína si, ako sa stavali do radu na tom inom mieste. Ten rad viedol kamsi bez konca. Tentoraz vie, kedy by sa to malo skončiť, ak dožije. Pätnásť rokov. Bude to lepšie znášať, keď pozná dátum, kedy sa to skončí? Dá sa tomu veriť?