Po prečítaní knihy moje myšlienky zostali v Osviencime tak ako Helenina duša. Nie je to typický román, ktorý opisuje hrôzy za osvienčimským ostnatým plotom ani autobiografia preživších, no napriek tomu stojí za prečítanie. Ukazuje nám obyčajnú jendoduchú ľudskosť, ktorá sa skrýva v každom človeku aj keď občas je propaganda silnejšia ako ľudské hodnoty. Popisuje súboj rozumu a srdca. Ukazuje nám, že nielen väzni v Osvienčime boli obeťami režimu, ale aj kápovia či velitelia. Autorka poukazuje na to, že netreba ľudí súdiť podľa obalu - uniformy, ale každého ako jednotlivca podľa osobného životného príbehu. Záver knihy nebol síce prekvapujúci, no čítala sa ľahko. Zaujímavý bol pohľad psychiatrov a psychológov na lásku, ktorá vznikla v týchto neľudských podmienkach.... Knihu určite odporúčam

Rada čítam skutočné príbehy z 2. sv. vojny ale táto kniha ma nudila. Čítala som ju viac dní, lebo ma nedokázala vtiahnuť do deja a čítala som ju len preto, že som za ňu dala peniaze. Škoda že sa autorka nedržala skutočností a to hlavné je vymyslené. Kto by mal záujem vedieť ako to v skutočnosti bolo, odporúčam vygoogliť si meno Helena Citrónová a Franz Wunsch, hlavne v anglickej a nemeckej časti Wikipedie je toho viac.