Mašlejová v príbehu rómskeho dievčatka Izabely rozpracúva život so stigmou národnostnej menšiny. Malé dievča žije v osade, vyniká však nadpriemernou bystrosťou a túžbou po vzdelaní. Sociálna poradkyňa Zuzka, ktorá rodinu navštevuje, prehovorí rodičov, aby ju poslali do školy v meste. Izabela sa ocitá v zmiešanom kolektíve, kde sa cíti akosi inak. Jediná čierna labuť medzi bielymi. Odrazu má pocit, že žije vo dvoch svetoch, ale ani v jednom z nich nie je celkom doma. Nedostatok kompenzuje intenzívnejším venovaním sa školským povinnostiam, v ktorých čoraz viac exceluje. V prípade rozprávky o Izabele ide o osobný pohľad malého dievčaťa, ktoré túži, sníva, no vidí pred sebou množstvo prekážok. Nevystupuje tu nijaký abstraktný zloduch – negatívnym hrdinom je v tomto prípade odsúdenie, pohŕdanie, ponižovanie, podceňovanie a celý balík krívd, s ktorým sa stretávajú rómske deti. Izabelkin príbeh sledujeme od nástupu na základnú školu až k jej veľkému dňu – prijímacím skúškam na osemročné gymnázium. Pred dôležitým míľnikom v jej predškolskom živote je zrazu krivo obvinená z krádeže. V tomto momente na ňu viac ako kedykoľvek predtým doľahne ťažoba z pocitu inakosti a zo samoty. Posledné rozhodnutie však musí urobiť ona sama. Pomôžu jej v tom sny a pevná vôľa.