Preskočiť na hlavný obsah
Demon Copperhead - Barbara Kingsolver, Motýľ, 2024
No and Me - Delphine de Vigan, Bloomsbury, 2010

10,95 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
No and Me - Delphine de Vigan, Bloomsbury, 2010
No and Me - Delphine de Vigan, Bloomsbury, 2010

No and Me

Lou Bertignac has an IQ of 160 and a good friend in class rebel Lucas. At home her father puts a brave face on things but cries in secret in the bathroom, while her mother... Čítať viac

4,7 32 hodnotení
Vydavateľstvo
Bloomsbury, 2010
256 strán
4-5 hodín čítania

Lou Bertignac has an IQ of 160 and a good friend in class rebel Lucas. At home her father puts a brave face on things but cries in secret in the bathroom, while her mother rarely speaks and hardly ever leaves the house... Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Angličtina
Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Dostupné v jednej knižnici. Požičať v knižnici

Ďalšie knižné vydania (2)
No a já - Delphine de Vigan, Odeon CZ, 2021
Pevná väzba
Čeština, 2021
Vypredané

No a já - Delphine de Vigan, Odeon CZ, 2011
Pevná väzba
Čeština, 2011
Vypredané

Naši škriatkovia odporúčajú

Žltá ponorka - Jón Kalman Stefánsson, Artforum, 2024

Viac o knihe

Lou Bertignac has an IQ of 160 and a good friend in class rebel Lucas. At home her father puts a brave face on things but cries in secret in the bathroom, while her mother rarely speaks and hardly ever leaves the house. To escape this desolate world, Lou goes often to Gare d'Austerlitz to see the big emotions in the smiles and tears of arrival and departure. But there she also sees the homeless, meets a girl called No, only a few years older than herself, and decides to make homelessness the topic of her class presentation. Bit by bit, Lou and No become friends until, the project over, No disappears. Heartbroken, Lou asks her parents the unaskable question and her parents say: Yes, No can come to live with them. So Lou goes down into the underworld of Paris' street people to bring her friend up to the light of a home and family life, she thinks.
Čítať viac
Naše katalógové číslo
94875
Počet strán
256
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
130×200 mm
Hmotnosť
215 g
ISBN
0747599645
Rok vydania
2010
Jazyk
angličtina
Vydavateľstvo
Bloomsbury
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,7 / 5

32 hodnotení

24
7
1
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie Martinusákov

19. mája 2021

No a já nie je žiadny povzdych nad sebou samým. No je človek, žena, vlastne ešte dievča, ktoré sa túla po parížskych uliciach. „Já“ je zase 13-ročná Lou s IQ 160. Zvláštnejšiu dvojicu by ste ťažko hľadali. Lou spozná No pri školskom projekte a hoci to doma sama nemá ideálne, cíti, že musí No pomôcť zmeniť jej situáciu.
Autorkinou špecialitou je zobrazovať rôzne sociálne problémy modernej doby, no nerobí to prvoplánovo, aby vzbudila súcit, nemoralizuje. Ani táto kniha nie je o tom, že „by sme mali pomáhať bezdomovcom“. Naopak, ukazuje, že ide o komplikovanejší problém, ktorý sa nedá vyriešiť len tým, že má človek zrazu kde bývať. Tenučká kniha s krátkymi kapitolami a rozpráva síce príbeh z pohľadu tínedžerky, no vďaka jej intelektuálnej vyspelosti je jej miera detskej naivity posunutá na úplne iný level. Pre mňa od Viganky zatiaľ druhá najlepšia kniha.

Čítať viac
Názor čitateľa

Trinásťročná Lou s IQ 160 a mladá bezdomovkyňa No. To sú hlavné postavy románu No a já, ktoré spojí jedna náhoda a odvtedy sa začne písať ich spoločný príbeh. Občas trochu smutný, občas krutý. Príbeh o krásnej naivite mladého človeka, ktorý sa nechce zmieriť so zaužívanými stereotypmi a pozerá sa na svet úplne inak

Čítať viac

Recenzie čitateľov

7
Vláda vlčíc - Leigh Bardugo, 2021
Práve čítam
Vláda vlčíc

mám rada knihy, ktorých postavy ku mne hovoria aj v bežné dni, keď sa pasujem so strachom, prokrastináciou alebo mi priveľmi pripomínajú moje každodenné fuck-upy. Na druhej strane sú to postavy nad ktorými sa usmievam a predstavujem si ich v rôznych situáciach. Niektoré z nich sú pre mňa také silné, že rozmýšľam akoby konali na mojom mieste. mám rada knižné svety, série, kde je všetko prepojené a dáva to zmysel. mám rada podčiarkovanie v knihách a v srdcovkách dokonca ohýbam rožky. mám to v knihách rada

Janka Gordikova
Overený zákazník
3.5.2024
Spoločenská poviedka, ktorá poukazuje na život bezdomovcov nielen v Paríži. Zároveň ukazuje empatiu a súcit, pre mňa miestami aj naivitu. No je 18-ročná bezdomovkyňa a Lou má 13 ale je vyspelejšia než jej o dva roky starší spolužiaci. K dvojici sa pridáva ešte Lucas, spolužiak Lou a spolu predstavujú veci, ktoré väčšina ľudí berie normálne alebo ich nevidí lebo "sú skryté pod pokličkou" (ako hovorí samotná Lou). Na prvý pohľad sa zdá, že iba Jo ma nepohodlný a nepríjemný život, ale príbeh odhalí, že rodinnú tragédiu skrýva aj No a Lucas to tiež nemá ideálne. Spoločne sa snažia robiť správnu vec a istú chvíľu sa im to darí a tu práve nastáva napätie, keď čitateľ očakáva, že kedy sa to pokazí. A pokazilo sa, ale nakoniec - život ide ďalej a všetci v kine musia pokračovať ďalej, aby nestratili to, čo už získali. Čítať viac
3.2.2023
Lahke citanie o tazkej teme
Zvycajne mam problem s tymto typom knih - myslim tym hodnotnejsiu literaturu, ze sa mi cita tazsie a tym padom aj dlhsie....Toto vobec nebol ten pripad. S lahkostou som citala o tazkych temach.... kniha je kratka s kratuckymi kapitolkami a napriek tomu sa v nej ukryl hutny pribeh s tolkymi myslienkami na zamyslenie. Toto bola moja prvotina od autorky, ake urcite sa chystam aj na dalsie... Čítať viac
16.11.2021
Skvelé ako všetky od de Vigan
“Je to šílené, jak věci mohou vypadat zdánlivě normálně. Když jen trochu chceš. Když se nechceš podívat pod pokličku. Člověk by málem myslel, že žije v dokonalém světě, kde se všechno vždycky nakonec nějak srovná.”
-
Delphine de Vigan je francúzska autorka, ktorá si pre svoje príbehy vyberá rôznorodé témy. No a já je v poradí treťou knihou, ktorú som som práve dočítala a určite ju ešte zopár dní nedostanem z hlavy.
-
No a já je príbehom trinásťročnej Lou - dievčaťa s vysokým IQ, ktoré má na prvý pohľad ukážkové detstvo a Nolwenn, teda No, mladej bezdomovkyne. Túto dvojicu dopĺňa a vyvažuje Lucas, spolužiak Lou, ktorý má takisto svoje rodinné problémy, tie však skrýva za fasádou ľahostajnosti a maskuje nežným úsmevom.
Lou hltá rôzne encyklopédie, zbiera všakovaké veci a doma vykonáva rôzne pokusy, pozoruje ľudí na stanici, v metre, vyhodnocuje ich mimiku, správanie. Je na svoj vek nadpriemerne inteligentná a preto nezapadá ani medzi svojich vrstovníkov, ani medzi starších spolužiakov. Niekomu by sa táto dievčina mohla zdať čudnou, ale keď nahliadnete do zákulisia jej života, tak mnohé veci vám zrazu budú dávať zmysel. Napriek všetkému si ju obľúbite, či už kvôli jej detskej naivite, ktorú maskuje svojimi encyklopedickým vedomosťami, alebo jej bezhraničnému entuziazmu.
Priateľstvo medzi Lou a No je niečo, čo si dnes bežný človek nedokáže ani predstaviť. Sú to dievčatá z diametrálne odlišných svetov, ktoré napriek tomu majú mnoho spoločného. Obe sú takpovediac “mimo”, ani jedna z nich nie je šťastná. A Lou pojme ich priateľstvo ako druh sociálnej práce.
-
“Lidi dokážou sestrojit nadzvukové letouny a vypouštět rakety do vesmíru, identifikovat zločince z jediného vlasu anebo nepa trného kousíčku kůže, vypěstovat rajče, které vydrží tři týdny v ledničce a ani trochu neseschne, uložit do mikroskopického čipu miliardy dat. Dokážou nechat lidi umřít na ulici.”
-
Na knihách Delphine de Vigan sa mi páči, že autorka sa nesnaží nutne ukončiť knihu happy endom. V knihách Spojenia a Slová vďaky sme boli svedkami aspoň čiastočného happy endu, tu však ide viacej o priebeh deja ako o to, aký bude záver. No a já spracováva rôzne pálčivé témy: či je to téma dospievania, alebo ako sa vyrovnať s tým, že som iná/iný, alebo bezdomovectvo a jeho príčiny či následky. Jednou z tém je aj nefunkčná rodina - s touto témou sme sa mohli stretnúť aj v knihe Spojenia. Ak by som si však mala z tejto trojice vybrať tú najemocionálnejšiu knihu, tak ňou bola rozhodne Slová vďaky. Spojenia a No a já slúžia skôr ako zrkadlo dnešnej spoločnosti, ukazujú čo všetko môže nefungovať, čo všetko sa môže pokaziť.
-
“Než jsem potkala No, věřila jsem, že zlo spočívá v křiku, ranách, válce a krvi. Teď' vím, že zlo je taky v tichu, že je často na první pohled neviditelné. Zlo je čas na zacelení ran, ten nezkratitelný sled dnů, nemožnost návratu. Zlo je to, co nám uniká, mlčí, ne ukazuje se, zlo je to, co nemá zdůvodnění, to, co zůstane navždy neproniknutelné.”
-
Milí priatelia knihomili, ak ste doteraz nemali tú česť a zatiaľ ste od tejto nadanej francúzskej autorky nič nečítali, tak Vám ju môžem iba odporučiť. Nech siahnete po ktoromkoľvek jej diele, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete sklamaní. Daphne de Vigan Vás rozosmeje, prinúti Vás zamyslieť sa nad sebou, okolím, svetom, alebo Vás rozosmúti a rozplače. Jej diela majú vždy čo ponúknuť.
Čítať viac
4.8.2021
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prostřednictvím Lou nabízí čtenářům Delphine de Vigan místy naivní, avšak velice přímý pohled na problém bezdomovectví.

Lou se seznámí s No. Mladou slečnou, která je bezdomovkyní. Nežije, ale přežívá jako všichni bezdomovci. Někteří se od dna společnosti chtějí odrazit, někteří ne.

Lou se snaží ze všech sil, společně se spolužákem Lucasem, No poskytnout zázemí...

Knížka mi sedla a od první stránky mě neskutečně bavila. Je plná emocí a na čtenáře doráží a doráží až se mu zcela zavrtají pod kůži. Ač je knížka tenká, i s doslovem 172 stran, autorka v ní dokázala sepsat tolik emocí, tolik pochopení i nepochopení. Tolik radosti, starostí i odmítnutí, která bolí.
Čítať viac
4

Po dvaceti letech jsem se konečně vrátila k mé dávné lásce - čtení. Čtu knížky různých žánrů - romantické, krimi, thriller, fantasy...

Eva Francová
Overený zákazník
7.3.2021
Příběh Lou, které je 13 let, její IQ je 160 a ona tak přeskočila dva ročníky. Doma to nemá úplně ideální, její matka si žije ve svém světě a o dceru se v podstatě vůbec nezajímá. Ve škole se Lou rozhodne pro referát o bezdomovcích a díky němu se seznamuje s mladou dívkou No, která žije na ulici. Lou tak poznává realitu běžného života, kterou by však ráda změnila.

Tak toto byla moje čtvrtá kniha od Delpihne de Vigan a jako u každé, i nyní jsem byla nadšená. Autorka opět upozorňuje na problémy ve společnosti, na odcizení, osamělost a upadnutí na okraj společnosti.
Touto knihou nás sice provází třináctiletá slečna, ale díky tomu, že je rozumově vyspělá, nedíváme se na ten krutý svět pohledem dítěte, ale plnohodnotnou společnicí.

Knížka je plná citů, emocí, myšlenek, které na nás Delphine valí a vy je sotva stíháte pochytat. Už teď vím, že si knížku potřebuji přečíst znovu a vychutnat si tak všechny její myšlenky a slovní obraty, které jsem si opravdu maximálně užívala.

Opět kniha útlá rozměrem, ale velká svým obsahem. Kniha ze života a o životě. Kniha, kterou Vám rozhodně chci doporučit. Kniha, která se velice dobře čte a zároveň, která Vám něco předá.
Čítať viac
Katarina
Neoverený nákup
5.6.2017
Vynikajuca kniha
Tato kniha je vynimocna a velmi hodnotna. Autorka pise putavo, inteligentne, citatel ma moznost sa identifikovat s postavami a rozumiet im. Dava moznost zamysliet sa nad hodnotami spolocnosti, nad subjektivnym vnimanim dobra a zla. Ked kniha nieje len chrlenim slov bez hlbsieho vyznamu, ale vsetko v nej ma svoj zmysel, vtedy vam ostane este dlho v pamati. Toto je ona. Ak nemate radi tliachania od veci a radi sa zamyslate nad zmyslom - neolutujete. Čítať viac
Elena
Neoverený nákup
31.12.2016
bezdomovectvo
O bezdomovectve sa toho nenapisalo vela, nie je to "sexy" tema. Ale treba o nej hovorit a upozornovat na to, ze s tymto svetom a s touto spolocnostou nie je vsetko v poriadku, ked nechava ludi, aby zomierali na ulici... S tymto vnimanim hlavnej postavy - a teda zrejme aj autorky -i sa plne stotoznujem... Čítať viac

„V Prahe a ešte na niektorých iných miestach som sa naučil byť sám. Byť sám sebou som sa doteraz nenaučil. Sám viem byť aj v dlhom rade na kapry. Ide to bez námahy, nemusím sa na to ani sústredí - pokiaľ si ma nevšímajú, na množstve ľudí okolo nezáleží. No na to, aby sme boli sami sebou, potrebujeme druhých.“

RAJc je preč - Pavel Vilikovský, 2018
RAJc je preč
  • Pavel Vilikovský