No a já nie je žiadny povzdych nad sebou samým. No je človek, žena, vlastne ešte dievča, ktoré sa túla po parížskych uliciach. „Já“ je zase 13-ročná Lou s IQ 160. Zvláštnejšiu dvojicu by ste ťažko hľadali. Lou spozná No pri školskom projekte a hoci to doma sama nemá ideálne, cíti, že musí No pomôcť zmeniť jej situáciu.
Autorkinou špecialitou je zobrazovať rôzne sociálne problémy modernej doby, no nerobí to prvoplánovo, aby vzbudila súcit, nemoralizuje. Ani táto kniha nie je o tom, že „by sme mali pomáhať bezdomovcom“. Naopak, ukazuje, že ide o komplikovanejší problém, ktorý sa nedá vyriešiť len tým, že má človek zrazu kde bývať. Tenučká kniha s krátkymi kapitolami a rozpráva síce príbeh z pohľadu tínedžerky, no vďaka jej intelektuálnej vyspelosti je jej miera detskej naivity posunutá na úplne iný level. Pre mňa od Viganky zatiaľ druhá najlepšia kniha.
Čítať viac